Discovery (podľa označenia NASA pre orbitálne dopravné prostriedky OV-103) bol raketoplán NASA, ktorý bol používaný v programe Space Shuttle v rokoch 1984 až 2011. Bol vyrobený ako tretí operačný raketoplán po raketoplánoch Columbia (OV-102) a Challenger (OV-099). Je to raketoplán s najväčším počtom ukončených letov – 39.
Do jeho vyradenia bol najstarším slúžiacim raketoplánom. Po prvýkrát vyštartoval 30. augusta1984 (misia STS-41-D). V minulosti sa podieľal aj na výskumných misiách, avšak v posledných rokoch svojej aktívnej činnosti vykonával len zásobovacie misie pre Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).
Raketoplán bol pomenovaný Discovery (v preklade „objav, objavovanie“) predovšetkým po lodi moreplavca Jamesa Cooka, na ktorej v rokoch 1776 – 1780 vykonal svoju tretiu a poslednú cestu do Pacifiku. Medzi ďalšími slávnymi loďami tohto mena je tá, na ktorej Henry Hudson v rokoch 1610 – 1611 hľadal severozápadnú cestu (t.j. snažil sa oboplávať Ameriku severnou cestou cez Severný ľadový oceán), a tá, ktorú v rokoch 1901 – 1904 použili na expedície v Antarktíde Robert Scott a Ernest Shackleton, pričom sa zachovala ako múzeum.
Pri svojom prvom štarte vážil orbiter Discovery 67 100 kg. Bol o 3 370 kg ľahší ako najstarší raketoplán Columbia a o 318 kg ľahší ako druhý vyrobený exemplár Challenger. Na znížení hmotnosti oproti predchádzajúcim exemplárom malo výrazný podiel použitie iného typu tepelnej izolácie na hornom povrchu nosných plôch a trupu. Keramické dlaždice boli nahradené pružnou izoláciou z kremennej plsti. Na moduloch motorov OMS mal však silnejšiu tepelnú ochranu ako Columbia a Challenger. Discovery mal okrem toho niektoré nosné rebrá v konštrukcii krídiel vyrobené z grafitoepoxydového laminátu, kým staršie exempláre mali všetky rebrá z hliníka. Spolu s Challengerom boli jedinými dvoma raketoplánmi schopnými niesť raketový stupeň Centaur vo svojom nákladovom priestore.
Prvý pokus o štart raketoplánu Discovery prebiehal dramaticky. Po jednodennom odklade mal stroj vzlietnuť z rampy 39A26. júna1984. Odpočítavanie prebiehalo hladko až do prerušenia v čase T–4 sekundy. Prerušenie nastalo preto, lebo v motore č. 3 sa neotvoril palivový ventil. O 3 minúty a 30 sekúnd vypukol v motorovej sekcii požiar. Z motoru č. 3 unikal plynný vodík, ktorý sa na rozpálených plochách vznietil. Trojmetrové plamene začali spaľovať tepelnú izoláciu trupového elevónu. Pozemný personál zapojil vodné trysky, ktoré oheň uhasili. V čase T+710 sekúnd vypukol požiar nanovo, pričom si s ním opäť poradili vodné trysky. Požiar vypukol ešte dvakrát a až v čase približne T+20 minút sa podarilo ochladiť zadnú časť raketoplánu natoľko, že vodík sa už nemohol vznietiť. Obhliadka škôd ukázala, že náklad neutrpel žiadne poškodenie. Štart bol odložený na 30. augusta1984. V tomto termíne Discovery napokon odštartoval a počas svojej úspešnej šesťdňovej misie vypustil do otvoreného vesmíru tri družice.
Ostatné významné lety
Raketoplán Discovery má za sebou veľké úspechy. 29. septembra1988 obnovil štartom misie STS-26 lety raketoplánov po havárii Challengera v roku 1986. Bol to práve Discovery, ktorý vypustil Hubblov vesmírny ďalekohľad. Po svojej 22. misii absolvoval deväťmesačnú dôkladnú údržbu, opravu a modernizáciu nazývanú OMDP (Orbiter Maintenance Down Period). Počas jeho druhej OMDP v roku 2003havaroval raketoplánColumbia, a tak boli všetky lety raketoplánov pozastavené. 26. júla2005 opäť ako prvý obnovil štartom misie STS-114 lety raketoplánov. Pri štarte sa opäť nečakane odtrhli kusy izolačnej peny, ktoré spôsobili haváriu Columbie. Pri kontrole externou kamerou počas letu na obežnej dráhe bolo nájdené uvoľnené tesnenie vyčnievajúce zo škáry medzi doštičkami tepelného štítu. Členovia posádky vystúpili do otvoreného vesmíru a čiastočne problém napravili. Raketoplán sa úspešne vrátil na Zem 9. augusta 2005 pri vysokom záujme médií. Ďalšie lety raketoplánov boli odložené, až kým sa nepodarilo vyriešiť problémy a vyhovieť prísnym podmienkam, ktoré boli zostavené vyšetrovacou komisiou po havárii Columbie. Ďalšou misiou bol let STS-121. Raketoplánu sa podarilo úspešne odštartovať až 4. júla2006, 6. júla sa spojil s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS), a 17. júla úspešne pristál v Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride. Jeho poslednou misiou bol let STS-133 so štartom 24. februára2011. Po 12 dňoch sa 9. marca vrátil na Zem. Discovery má za sebou najviac letov zo všetkých raketoplánov – 39. Žiadna iná kozmická loď nevzlietla do vesmíru viackrát.
Zoznam misií
Zoznam misií v programe Space Shuttle absolvovaných s orbiterom Discovery do 9. marca 2011. Do 9. marca 2011 Discovery strávil vo vesmíre celkovo 365,5 dňa, Zem obehol 5830-krát, a preletel pritom vzdialenosť 238 539 663 km.
Vypustenie komunikačných družíc Telesat-H a Leasat-2, zachytenie a dopravenie na Zem satelitov vypustených pri misii raketoplánu Challenger (STS-41-B) (satelity sa nedostali na stanovenú dráhu).
Vedecký let laboratória Spacehab-RSM, vypustenie a znovuzachytenie družice WSF-1. Po prvýkrát bol na palube raketoplánu prítomný ruský kozmonaut (Sergej Krikaľov).
Druhý let raketoplánu po havárii Columbie, let na vesmírnu stanicu ISS, doplnenie zásob a privezenie nemeckého astronauta Thomasa Reitera, ktorý sa pridal k posádke ISS.
Dopravenie modulu Harmony (Node 2) na vesmírnu stanicu ISS, premiestnenie solárneho panela P6 na jeho finálnu pozíciu. Astronaut Clayton Anderson sa vrátil na Zem a v posádke stanice ho vystriedal Daniel M. Tani.
Montážna misia k Medzinárodnej vesmírnej stanici, doprava komponentov japonského laboratória Kibó, výmena člena stálej posádky stanice Garretta Reismana za Gregoryho Chamitoffa.
28. let amerického raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici, doprava štvrtého solárneho panelu na stanicu a výmena jedného člena posádky stanice – Sandry Magnusovej za Kóičiho Wakatu.
30. let amerického raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici, doprava zásob v module MPLM Leonardo a výmena jedného člena posádky stanice – Timothyho Kopru za Nicole Stottovú.
35. let amerického raketoplánu k Medzinárodnej vesmírnej stanici, doprava modulu PMM Leonardo a palety ELC-4 k ISS. Posledný let raketoplánu Discovery.